intheclouds

Údolím sĺz prechádzam sama

v srdci úzkosť, v srdci strach.

Odpoveď na život márne hľadám

za každým nadšením čaká ma krach.

Odkiaľ mám pokoj a istotu brať?

Keď sila mi dochádza, pomaly padám

čoraz viac túžim celkom sa vzdať

niekto už volá a kričí poď k nám!

Odkiaľsi z prachu ruka sa vynára

prsty ma hľadajú, chcú sa ma dotknúť

telo i myseľ temnu sa poddáva

no srdce ma prinúti inak sa rozhodnúť.

Ruku si k telu pomaly dám

hlavu odvrátim a vykročím späť

cítim, že väčšiu oporu mám

a práve tej túžim oddať sa hneď.

Príjemné teplo dušu mi pohladí

srdce mi jasá radosťou

už nebude nič čo ma odradí

bezmosnosť odchádza spolu so zlosťou.

Údolím prešla som, nebola som sama

ochrana nado mnou aj teraz bdie

len Jemu patrí všetka moja chvála

tomu, čo včetko na svete vie.